Herečka Lenka Barilíková prežila už desiatky divadelných aj filmových rolí, no v súkromí je to žena, ktorá miluje ticho, vnútorný pokoj a… hlasy. V rozhovore prezradila svoju „úchylku“ aj to, ako vzdialenosť cez oceán ovplyvnila jej vzťah so sestrou.
Láska k umeniu je v rodine Spišákovcov takmer dedičná – málokto z jej členov nie je herec, režisér či výtvarník. Aj preto po vydaji za Michala do rodiny dokonale zapadla. Rodená Košičanka spomínala aj na detstvo, keď trávila letá na Zemplínskej šírave a nedávno sa tam vrátila so štábom filmu Kavej 2.
Lenka dnes nie je „len“ herečka. Popri hraní sa venuje aj hlasovému koučingu pod názvom Sebavedomie v hlase. Vysvetľuje, že hlas je zrkadlo psychiky – telom sa dá klamať, ale hlas všetko prezradí. Priznala, že má zvláštnu „úchylku“: keď niekde počuje hlas človeka, ktorého nevidí, v hlave si ho začne predstavovať. V reštaurácii podľa hlasu tipuje, či je človek štíhly, aké má držanie tela a energiu. „Je to moja úchylka,“ smeje sa.
Sama na sebe sa však nechce kontrolovať do dokonalosti. Hovorí, že kontrola v prejave človeka zväzuje a zabíja prirodzenosť. Preto sa snaží zostať spontánna, prítomná a taká, aká naozaj je – bez potreby hrať pred svetom „perfektnú“ verziu seba.
Okrem koučingu učí aj na VŠMU a stále aktívne hrá. Po odchode z Divadla Andreja Bagara v Nitre sa rozhodla vyskúšať nezávislé divadlo – spolupracuje s Divadlom NUDE, Debris Company či Divadlom DPM a zároveň účinkuje v predstaveniach v Divadle Aréna a DPOH. Tvrdí, že ju baví, ak divadlo prináša dôležité spoločenské témy a kladie vyššie nároky na hercov.
Silnou témou rozhovoru je aj rodina a vzťahy. Lenka prezradila, že jej sestra žije za oceánom, čo prirodzene zmenilo intenzitu ich každodenného kontaktu. Diaľka však podľa nej neznamená ochladenie vzťahov – skôr ich učí vážiť si spoločný čas, keď sú konečne spolu. Aj vďaka moderným technológiám sú si stále blízke, hoci fyzicky vzdialené.
Zaujímavým priestorom v jej živote je aj domáce štúdio, kde robí hlasové terapie. Nazýva ho svojou oázou pokoja, no keď prídu vnúčatá, zmení sa na herňu plnú bunkrov, hračiek a fantázie. Priestor, kde sa bežne cvičí joga, pilates či žongluje, tak striedavo patrí práci, rodine aj oddychu.
Lenka Barilíková tak v rozhovore ukazuje, že je nielen herečka, ale aj citlivá pozorovateľka ľudí a života. Miluje hlasy, rodinu, divadlo a pokoj – a hoci ju diaľky od najbližších občas bolia, naučila sa z nich urobiť most, nie múr.
