Herečka Nela Pocisková (35) a herec a spevák Filip Tůma (47) patria medzi najstálejšie páry slovenského šoubiznisu. Spolu vychovávajú dve deti a navonok pôsobia ako harmonická rodina. Nela však teraz otvorene priznala realitu, ktorá stojí za ich vzťahom – kvôli práci sa veľmi často takmer vôbec nevidia.
Nela je v súčasnosti mimoriadne vyťažená. Diváci ju môžu pravidelne vidieť v obľúbenom seriáli Dunaj, k vašim službám, kde hrá negatívnu postavu, ktorú si nečakane zamilovala. Sama priznala, že ju takýto typ úlohy veľmi baví a na nakrúcanie chodí s radosťou, nie v strese. Pochválila atmosféru na pľaci, štáb, režiséra aj kolegov – práve vďaka tomu je práca intenzívna, ale napĺňajúca.
Popri seriáli sa venuje aj ďalším projektom a, samozrejme, rodine. Rovnako nabitý program má aj Filip – hrá, spieva, moderuje a často je večer či cez víkend mimo domu. Výsledkom je, že hoci žijú pod jednou strechou, vidia sa menej, než by chceli. „Málo sme spolu. Asi sme už tak nejako na to zvyknutí alebo čo. Aj keď ideme v Bratislave na obed alebo kávu, stále riešime len deti alebo manažment a všetko okolo toho,“ priznala Nela v jednom z rozhovorov.
Ich život tak často pripomína fungovanie „na diaľku“. Niekedy majú týždeň, keď sa prakticky míňajú vo dverách – ona odchádza, keď on prichádza, a naopak. Nela úprimne dodáva, že existujú lepšie a horšie obdobia, no so svojím partnerom sa už akoby naučili žiť v rytme, kde sa strieda úplná absencia spoločného času s dňami, keď sú spolu „až príliš“. „Máme týždeň, keď sa vôbec nevidíme, potom týždeň, keď sa vidíme až príliš. Je to celé také hore-dole,“ hovorí s úsmevom.
Napriek náročnému režimu si však dvojica stráži aspoň drobné spoločné chvíle. Na jesenné prázdniny sa im napríklad podarilo na tri dni úplne vypadnúť preč – bez pracovných povinností, len ako partneri a rodičia. Nela priznala, že takéto úniky sú pre ich vzťah nesmierne dôležité a každý jeden si nesmierne váži.
Aj keď sa môže zdať, že takýto životný štýl by mnohé páry nezvládli, Nela s Filipom dokazujú opak. Opierajú sa o roky spoločnej histórie, o deti a o fakt, že obaja rozumejú náročnosti umeleckej práce. Vedia, že nie vždy je dôležitý počet hodín strávených spolu, ale to, ako ich využijú, keď sa konečne stretnú.
Ich príbeh je pripomienkou, že aj za „ideálnymi“ vzťahmi známych tvárí stojí veľa kompromisov, logistiky a ochoty pracovať na partnerstve – aj vtedy, keď času nie je nazvyš.
