Slovenská stand-up komička Simona First, za slobodna Salátová, prehovorila o prvých mesiacoch po narodení svojej dcérky Amaly. Dnes je dvojnásobnou mamou a úprimne priznáva, že tento návrat k bábätku priniesol nielen šťastie a nové emócie, ale aj spánkovú depriváciu a náročné chvíle, ktoré preverili jej psychiku aj fyzickú odolnosť.
Na pódiu dokáže s humorom hovoriť aj o sviatočnom strese – spomína tiky v oku, pot stekajúci po chrbte v obchodoch či slávnostné „vyvrcholenie“ v podobe žlčníkového záchvatu. V súkromí však hovorí, že vďaka štvormesačnej Amale budú tohtoročné Vianoce iné, krajšie a intenzívnejšie. Doma si všetci ešte viac uvedomujú, čo pre nich znamená rodina a blízkosť.
Hoci sa pýta, ako sa má, dnes môže povedať, že dobre. Noci zvládajú lepšie aj preto, že keď sa ona nevládze k malej postaviť, fantasticky sa zapája jej manžel. Amala väčšinou v noci pekne spí, zato cez deň je bdelý spáč a vyžaduje si veľa pozornosti a trpezlivosti.
Po štyroch mesiacoch má Simona pocit, že už lepšie rozumie potrebám bábätka a vzájomný rytmus sa konečne ladí. Prvé dni však boli šokom. Hoci boli s partnerom optimisti a verili, že ako dvojica to zvládnu, realita bola ešte ťažšia, než čakali. Malá ich preverila po psychickej aj fyzickej stránke.
Najviac ich vyčerpávalo, že Amala si na svet zvykala hlasnejšie, než si predstavovali. Pridali sa klasické bruškové ťažkosti a s nimi aj obavy, či je všetko v poriadku. Simona opisuje neustály strach, aby dcérke neublížila – pri každom pohybe mala pocit zodpovednosti, ktorý bol zdrvujúci.
Do toho sa pridala spánková deprivácia. Otvorene priznáva, že bola vystresovaná a psychicky oslabená, a nehanbí sa o tom hovoriť. Za kľúčové považuje, že s partnerom fungujú ako tím a zodpovednosť si delia – aj v noci, keď ide o vstávanie či uspávanie.
Zaujímavé je, že nejde o jej prvé materstvo. Má desaťročného syna Damiána, no druhý pôrod a starostlivosť o bábätko po desaťročnej pauze vníma, akoby to bolo po prvý raz. V pôrodnici ochotne prikyvovala, že všetko ovláda, no v skutočnosti pozorne sledovala manžela, aby si každý detail zapamätal, a učila sa všetko nanovo.
Spomínala si aj na začiatky s Damiánom. Vtedy mala dvadsať rokov a bývala u svokry, ktorá jej nesmierne pomohla. Bez tejto opory by situáciu zvládala oveľa ťažšie, možno aj s následkami na psychickom zdraví. Dnes sú s partnerom na všetko sami, no skúsenejší a uvedomelejší.
Po tridsiatke vidí svet inak a viac dôveruje vlastnému úsudku aj schopnosti požiadať o pomoc. Pri drobnostiach, ktoré ju z času na čas vyľakajú, sa nehanbí overiť si informácie – hoci aj cez nástroje, ako je ChatGPT či vyhľadávanie na internete, ktoré ponúknu rýchle odpovede a upokoja prvotný strach.
Kombinácia humoru, otvorenosti a podpory v rodine sa jej osvedčila aj v materskej realite. Hoci boli prvé týždne intenzívne a hlučné, dnes už hovorí o návrate radosti, o väčšej istote a o tom, že spoločné sviatky budú hlavne o pokoji, teple domova a vzájomnej solidarite.
Simona zároveň pripomína, že priznať si náročné pocity je v poriadku. Nie je hanbou povedať nahlas, že spánok chýba, že frustrácia príde a že rodičia sú len ľudia. Dôležité je, že za tým stojí láska, trpezlivosť a ochota spolupracovať – a práve v tom vidí najväčšiu silu svojej rodiny.
Jej príbeh je povzbudením pre rodičov, ktorí prežívajú podobné obdobie. Ukazuje, že aj keď sa zdá, že všetko je nad sily, podpora partnera, pár drobných rutín a dávka humoru dokážu urobiť každý ďalší deň zvládnuteľnejším a krajším.
