Materstvo je krásne aj náročné zároveň a práve túto dvojsečnosť pomenovala Adela Vinczeová v otvorenom rozhovore. V podcaste Čo nás spája sa s Lenkou Šoóšovou rozprávala o tom, ako ju príchod syna Maxíka zmenil v každodennosti, v práci aj v tom, ako reaguje na situácie, ktoré predtým zvládala inak.
Moderátorka priznala, že v konfliktnejších momentoch bola vždy schopná spomaliť a nenechať sa uniesť prvou reakciou, no pri dieťati ide všetko rýchlejšie. Niekedy zvýšila hlas, inokedy si dovolila tvrdšie slová – a hoci ju to vnútorne „plesklo“, práve tento pocit ju prinútil prepnúť na vedomé spomalenie. Zároveň verí, že dieťa má zažiť reálnu paletu rodičovských emócií, nie len nekonečné „ňuňu“.
Silne a triezvo opísala aj obyčajné rána pred škôlkou. Kým v jej ideálnom svete by bola kuchyňa uprataná, posteľ ustlaná a ona sama v tip-top forme, realita s malým dieťaťom ju naučila presúvať priority. Keď cíti, že syn má ťažší štart do dňa, radšej s ním číta alebo sa pohrá – aj za cenu väčšieho neporiadku či neskorého odchodu.
Adela si uvedomila, že honba za výkonnosťou je neraz ilúziou a formou kompenzácie. Materstvo ju naučilo vážiť si momentálne „máme sa dobre“, aj keby to znamenalo pár odložených úloh, trochu chaosu v obývačke a menej dokonalosti navonok. Vďačnosť za obyčajný pokoj doma získala prednosť pred efektivitou.
Otvorene hovorí aj o tom, že si aktuálne dovoľuje menej času iba pre seba. Keďže pracuje, voľné chvíle mimo syna vymieňa skôr za pracovné záväzky než za masáž, saunu či osamelú prechádzku. Nevidí to ako krivdu, skôr ako stav, ktorý momentálne potrebuje – a sama si nie je istá, či by ju viac „me-time“ robilo v tejto fáze šťastnejšou.
Veľkou zmenou je aj schopnosť povedať nie. K odmietaniu pracovných ponúk mala blízko už predtým, ale dnes v rozhodovaní hrá prím Maxík. Ak by mala byť desať večerov do mesiaca mimo domova a neuložiť syna spať, jednoducho to nedáva zmysel. Materstvo jej dodalo oprávnenie odmietnuť bez výčitiek.
Z jej slov vyplýva, že materstvo nie je o dokonalosti ani o trvalom zenovom pokoji. Je o spomalení, preskupení priorít a prijatí skutočnosti, že niektoré dni budú nevyhnutne chaotické. A práve v tejto obyčajnej pravdivosti sa mnohí rodičia nájdu – vďaka pocitu, že aj oni nemusia stíhať všetko a stále.
Adela tak ponúkla obraz rodičovstva, ktorý neromantizuje a nezveličuje, no zároveň prináša nádej na ľahší dych. Menej dokonalosti, viac prítomnosti. Menej výkonu, viac vzťahu. A občasné „nie“ svetu tam vonku, aby doma mohlo zaznieť hlasné „áno“ pre dieťa.
