Influencerka a módna dizajnérka Ráchel Karnižová rozprúdila na sociálnych sieťach búrlivú debatu o detskom spánku. Jej synček Aries má len štyri mesiace, no dokáže zaspať v postieľke aj úplne sám bez hojdania či dojčenia. Karnižová otvorene opísala, aké kroky v rámci sleep trainingu doma zaviedla a prečo na ňu prechádzala postupne. Niektoré mamy jej za výsledok tlieskajú, iné upozorňujú, že takýto prístup nemusí sedieť každému bábätku.
Karnižová sa svojim fanúšikom zdôverila, že presne pred rokom zistila, že je tehotná. Hoci spočiatku uvažovala o interrupcii, napokon si rozhodnutie rozmyslela a dnes o materstve hovorí s veľkým nadšením. Syna označuje za pokojné bábätko a aj v téme uspávania vraj našli doma režim, ktorý im vyhovuje.
Na otázky sledujúcich detailne opísala, ako začínala. Najprv syna hojdala v náručí len do ospalosti a potom ho ukládala do postieľky. Ak sa vrtel, nevyberala ho, ale jemne pohojdala postieľku. Keď plakal, najskôr ho upokojila, pohladkala a ak sa plač stupňoval, na chvíľu ho vzala na ruky, ukľudnila, no späť ho dala do postieľky s otvorenými očami a zostala pri ňom.
Postupne prešli na to, že ho ukladajú do postieľky úplne zobudeného. Bola pri ňom, maximálne ho jemne pohojdala, prípadne podala cumeľ. Ako si na jednotlivé kroky zvykol, začala odchádzať na kratšie chvíle preč alebo len ticho sedela nablízku. Dnes, ako hovorí, syn zaspí aj sám – niekedy bez cumľa, bez hojdania a bez toho, aby potreboval jej prítomnosť.
Karnižová otvorene priznala, že inšpiráciu čerpala z obsahu na sociálnych sieťach a nejde o univerzálny návod. Aj u nich sú dni, keď syn potrebuje viac pohladenia či cumeľ, inokedy zaspí bez pomoci. Podstatné pre ňu je, že sa vďaka tréningu naučil, že v postieľke sa nič zlé nedeje a dokáže v nej pokojne zaspať.
Reakcie mamičiek sa rozdelili na dva tábory. Jedny oceňujú jasný, no vnímavý postup a vytváranie návykov, ktoré šetria čas aj nervy vyčerpaných rodičov. Druhé upozorňujú, že nie každé bábätko zvláda prechody rovnako a že pri citlivejších deťoch môže trvať dlhšie, kým sa s novým režimom zžijú. V diskusii často zaznieva, že je dôležité sledovať signály dieťaťa a flexibilne upravovať postup podľa jeho temperamentu a aktuálnych potrieb.
Všeobecne platí, že pri spánkových návykoch pomáha konzistentná rutina, pokojné prostredie a primeraná miera upokojenia. Rodičia neraz kombinujú viaceré techniky a hľadajú hranicu medzi samostatnosťou dieťaťa a podporou, ktorú práve potrebuje. Karnižovej skúsenosť ukazuje, že postupné kroky, trpezlivosť a prítomnosť pri dieťati môžu pomôcť odbúrať strach z postieľky a uľahčiť zaspávanie.
Kým jedni v sleep trainingu vidia praktickú a bezpečnú cestu k lepšiemu spánku celej rodiny, druhí zostávajú opatrní. Debata o najlepšom spôsobe uspávania tak bude zrejme pokračovať. Príbeh Ráchel Karnižovej však dokazuje, že aj pri tak citlivej téme existujú prístupy, ktoré sa dajú nastaviť jemne a s ohľadom na dieťa – a pri správnom načasovaní môžu priniesť výsledky prekvapivo rýchlo.
