Slovenský herec Jakub Jablonský prežíva prvé mesiace v životnej role otca a otvorene priznáva, že mu prevrátila priority naruby. Tvrdí, že ak by sa jeho aktívne otcovstvo nedalo zladiť s prácou, pokojne by dal prednosť rodine pred herectvom.
S partnerkou, herečkou Petrou Dubayovou, privítali v lete minulého roka dcérku Vesnu. Z dvojice vyžaruje spokojnosť a rodičovstvo si užívajú naplno. Práve želanie tráviť s dieťaťom maximum času však u Jablonského narazilo na nečakaný odpor.
Herec opísal, že keď produkcii oznámil, že v niektoré dni nebude môcť točiť kvôli rodinným povinnostiam, dočkal sa reakcie, podľa ktorej „rodina nie je záväzok“. Jablonský sa ohradil, že pre neho je rodina záväzkom číslo jeden, a ak to projektu prekáža, radšej z neho odíde. Dodal, že chce byť pri každej rehabilitácii, kúpaní aj kontrolách u pediatričky – nie preto, že musí, ale preto, že to tak cíti.
Svoje postoje priblížil v podcaste Otcovia v plienkach z dielne Denníka N, kde zdôraznil, že aktívne otcovstvo nepovažuje za výnimku, ale za novú normu. Podľa neho je prirodzené, že sa o bábätko stará rovnako intenzívne ako partnerka a že pracovný kalendár sa má prispôsobiť rodine, nie naopak.
Zároveň si všíma generačné rozdiely v prostredí umelcov. Staršiu generáciu opisuje ako mimoriadne šikovnú a skúsenú, no v ich prejave podľa neho stále pretrvávajú „otcovské“ žarty so sexistickým nádychom. Kým niektorí kolegovia po práci neponáhľajú domov a ešte si zájdu na pivo, on často odchádza zo štúdia aj s fľakmi filmovej krvi len preto, aby stihol večerné kúpanie dcéry.
Jablonský, známy aj ako víťaz 9. série šou Let’s Dance a hviezda seriálu Dunaj, k vašim službám, hovorí o jasnom cieli: vybudovať s Vesnou taký vzťah, aby mala v dospelosti prirodzenú túžbu tráviť s ním čas a udržiavať blízky kontakt. Verí, že základom je prítomnosť v každodenných drobnostiach, ktoré tvoria veľké spomienky.
Jeho vyjadrenia otvárajú širšiu diskusiu o tom, ako sa mení pohľad na rovnováhu medzi prácou a rodinou v kreatívnych profesiách. Príbeh poukazuje na potrebu flexibilnejších produkčných plánov a rešpektu k rodičovským rolám, ktoré už dávno nie sú výlučne doménou mám.
Pre Jablonského je tak dnes jasné, že kariéra má zmysel len vtedy, ak kráča ruka v ruke s rodinným životom. Ak by si musel vybrať, dcéra a partnerka majú prednosť – a tento postoj je pripravený obhájiť aj za cenu ostrejšej výmeny názorov so štábom.
