Herečka Zuzana Kubovčíková Šebová otvorene prehovorila o tom, ako vyzerá každodenný život s dvoma temperamentnými synmi – a okamžite tým rozvírila debatu medzi rodičmi. V rozhovore priznala, že ju intenzita energie a potreby akcie u chlapcov neraz zaskočí a že výchova je skôr o neustálej pohotovosti než o vyčerpaní zo starostlivosti.
Obľúbená herečka je mamou Rudka, ktorý je už školák, a mladšieho Paľka v škôlkarskom veku. Keď bola druhýkrát tehotná, tipovala, že čaká dievča – priebeh tehotenstva bol totiž úplne iný než prvýkrát. Nakoniec sa však rodina v apríli 2021 rozrástla o ďalšieho syna a podľa jej slov je doma o akciu postarané.
V podcaste opísala situácie, ktoré poznajú mnohí rodičia „akčných“ detí: od predmetu letiacemu popri hlave až po bábätko, ktoré sa už v deviatich mesiacoch šplhá tam, kde by to nik nečakal. Dodala, že s manželom Michalom Kubovčíkom sú takmer stále „na hrane“ pozornosti – skôr kvôli dynamike a kontrole situácií než kvôli klasickej únave.
Šebová si zároveň všimla rozdiely v štýle hry a potrebe vzrušenia: podľa jej skúsenosti chlapci častejšie vyhľadávajú adrenalín a rýchlu akciu, kým dievčatá dokážu pri niektorých hrách zotrvať pokojnejšie a dlhšie. Opísala kontrastnú chvíľu, keď kamarátkina dcéra trpezlivo sedela pri hre, a jej syn už po minúte skúmal ďalší „terén“ úplne inde.
Zaujímavé je, že sama priznáva aj rodinný paradox – jej manžel vraj vôbec nepatrí k nadšencom áut či futbalu, takže ich synovia sú svojou neutíchajúcou energiou prekvapením aj v rámci vlastnej domácnosti.
Priznanie vyvolalo na sociálnych sieťach pestrú paletu reakcií. Jedna časť rodičov jej dáva za pravdu, tvrdí, že chlapci sú v útlom veku fyzicky akčnejší a tým aj náročnejší na dohľad. Iní prízvukujú, že zovšeobecňovanie podľa pohlavia je nepresné a že poznajú dievčatá, ktoré sú rovnako neposedné, aj chlapcov, ktorí sú pokojní a sústredení.
Odborný pohľad dlhodobo hovorí, že viac než pohlavie rozhoduje temperament dieťaťa, rodinné prostredie a nastavené hranice. Pohlavie môže ovplyvniť preferencie hier či štýl prežívania, ale nie je spoľahlivým ukazovateľom „náročnosti“ výchovy. To, čo rodičia často vnímajú ako ťažšie, býva skôr výsledkom kombinácie energie dieťaťa a potrieb na bezpečnosť, štruktúru a konzistentnosť.
Prakticky to znamená, že pri živších deťoch pomáha najmä prevencia rizík (zabezpečený domov, jasné pravidlá), pravidelný režim s dostatkom pohybu, časté striedanie aktivít a trpezlivý, ale dôsledný dohľad. Pri pokojnejších deťoch zase funguje podpora vytrvalosti, tvorivosti a samostatnosti, aby mali priestor rásť vlastným tempom.
Výpoveď Zuzany Kubovčíkovej Šebovej tak skôr než definitívnu odpoveď ponúka zrkadlo reality mnohých rodín: každé dieťa je iné a náročnosť výchovy neurčujú stereotypy, ale jedinečná kombinácia povahy, vývoja a prístupu rodičov. Diskusia, ktorú herečka svojimi postrehmi otvorila, môže pomôcť pomenovať výzvy, zdieľať tipy a hľadať rovnováhu medzi bezpečím a slobodou pri hre – nech už ide o chlapcov alebo dievčatá.
