Slovenská herečka Monika Szabó, ktorú diváci poznajú zo seriálu Dunaj, k vašim službám a aktuálne aj ako kamilku v Sľube, prehovorila otvorene o tom, čo ju formuje doma aj v práci. Na rovinu priznala, že sa cíti lepšie medzi mužmi než v dievčenských kolektívoch, a sama o sebe s úsmevom hovorí, že je „trošku chlap“. V rozhovore sa dotkla aj materstva, sociálnych sietí, vlastných hraníc a únavy z neustáleho rozhodovania.
Už ako dieťa ju fascinovali pôdorysy a zariadenie domov. Kým jej spolužiačky listovali tínedžerskými magazínmi, ona nosila so sebou katalógy rodinných domov a na štvorčekový papier si prekresľovala miestnosti. Predstavovala si, ako by vyzerali, ako by ich zariaďovala a aké geometrie by v nich hrali prím.
Túto vášeň dnes vidí pretavenú do svojej staršej dcéry Melánie. Tá podľa Moniky žije kreslením, prenáša na papier všetky emócie a s istotou tvrdí, že raz bude maliarka alebo ilustrátorka detských knižiek. Aj upršané dni vníma ako príležitosť chytiť ceruzky a tvoriť.
Monika sama priznáva, že maľuje už len vtedy, keď doma tvoria spolu. Vtedy si podľa vlastných slov „uletí“ do starých čias, no s rešpektom dodáva, že dcéra je v kreslení už ďalej ako ona. Zvedavo by si nechala vyložiť aj svoje mimovoľné čmáranice – najčastejšie spája štvorce a trojuholníky, pričom aj na papieri ju priťahuje jasná geometria.
Rada má poriadok – v hlave aj v byte. S úsmevom hovorí, že kým ona poctivo rovná kôpky, deti ich vedia v priebehu chvíľ rozbúrať. Čím viac pracuje, tým častejšie sa vracia do bytu, ktorý je „rozbombardovaný“, a hoci ju to stresuje, priznáva, že nie vždy má energiu všetko dávať dokopy.
Neváha preto delegovať. Zamestnáva pedantné dievčatá na upratovanie a úprimne dodáva, že keď odchádzajú, jej duša plesá. Patrí k tým, čo si upracú ešte pred ich príchodom – a berie to ako užitočný rituál, ktorý ju prinúti veci priebežne udržiavať.
Priťahuje ju myšlienka kapsulových domácností a šatníkov, v ktorých je menej vecí, ale premyslene vybraných. Na druhej strane priznáva, že vyhadzovanie jej nejde. Pri móde i doplnkoch má často pocit, že sa ešte zídu, a tak mnohé kúsky putujú skôr späť do skrine než z domu.
K svojej povahe sa stavia bez príkras. Otvorene hovorí, že sa cíti lepšie medzi mužmi než v dievčenských kolektívoch a s nadhľadom dodáva, že je v niečom „trošku chlap“. Takéto nastavenie jej pomáha držať si hranice a neprenášať zbytočné napätie do práce či domova.
Veľkú pozornosť vzbudzuje aj vizuál seriálu Sľub, v ktorom účinkuje. Hoci ho sama vníma ako atraktívny a zaujímavý pre diváka, móda osemdesiatych rokov jej neimponuje. Podľa nej vtedy mnohé ženy pôsobili staršie, než v skutočnosti boli – a výnimkou nie sú ani rodinné albumy. Sama si hovorí, aby sa táto éra nevrátila v plnej sile.
Zároveň dodáva, že dnešná móda je zmesou štýlov, a ak by v kostýmoch zo Sľubu vyšla na ulicu, asi by nepôsobila šokujúco – skôr by ju niekto označil za hipsterku. Napriek tomu ju retro osemdesiatok ako celok neoslovuje.
Popri tom otvára aj osobnejšie témy. Spomína materstvo, sociálne siete aj potrebu vlastných hraníc. Úspech je pre ňu záväzok a priznáva, že neustále rozhodovanie vie byť vyčerpávajúce, preto si váži každú možnosť zjednodušiť si deň a zachovať si poriadok v hlave.
Monika Szabó tak ponúka obraz herečky, ktorá si pestuje disciplínu aj cit pre detaily, a ktorá sa nebojí nahlas pomenovať, čo jej sedí a čo nie. Diváci ju môžu sledovať v aktuálnych projektoch, no medzi riadkami je zrejmé, že najpevnejší scenár si píše doma – medzi deťmi, ceruzkami a starostlivo usporiadaným priestorom.
