Český herecký svet prišiel o výraznú osobnosť, ktorá svojím životom ukázala, čo znamená nezlomiť sa ani po najťažšej rane osudu. Jan Potměšil zomrel vo veku 60 rokov a zanechal za sebou nielen množstvo filmových, televíznych a divadelných úloh, ale aj príbeh neuveriteľnej vnútornej sily. Preslávil sa ešte ako mladý talent a koncom osemdesiatych rokov patril medzi tváre generácie, ktorá chcela žiť slobodnejšie a pravdivejšie.
Diváci si ho pamätajú najmä z filmu Bony a klid, ktorý sa stal jedným zo symbolov svojej doby. Potměšil mal pred sebou veľkú kariéru, výrazný talent a popularitu, ktorá rástla každou ďalšou úlohou. Objavil sa aj v ďalších známych projektoch a jeho meno sa spájalo s nádejnou hereckou budúcnosťou. Lenže potom prišla noc, ktorá mu navždy zmenila život.
V decembri 1989, v období Nežnej revolúcie, cestoval spolu s ďalšími hercami a študentmi do Ostravy. Po návrate do Prahy došlo k vážnej autonehode, ktorá mala pre mladého herca dramatické následky. Utrpel ťažké zranenia a dlhé mesiace bojoval o život. Keď sa prebral, čakala ho úplne nová realita. Od 23 rokov zostal odkázaný na invalidný vozík.
Pre mnohých by takýto zlom znamenal koniec snov, plánov aj kariéry. Jan Potměšil však odmietol, aby ho tragédia definovala. Musel sa učiť fungovať nanovo, zvládať každodenné veci a nájsť silu tam, kde by ju mnohí už nevedeli hľadať. Jeho psychická odolnosť sa stala rovnako obdivovanou ako jeho herecký talent.
Najsilnejšie na jeho príbehu bolo, že sa nevzdal javiska. Vrátil sa k herectvu, hoci cesta späť nebola jednoduchá. Divadlo sa pre neho stalo priestorom, kde mohol ďalej naplno žiť, tvoriť a dokazovať, že vozík nie je koncom umeleckej cesty. Práve po nehode získali jeho postavy ešte väčšiu hĺbku a autenticitu.
Výraznou kapitolou jeho života bolo pôsobenie v divadelnom spolku Kašpar v pražskom Divadle v Celetné. Stvárnil viacero náročných úloh a diváci ho obdivovali nielen ako herca, ale aj ako človeka, ktorý dokázal premeniť bolesť na silu. Jeho výkony pôsobili pravdivo, pretože za nimi stála skutočná životná skúsenosť.
Potměšil však nebol iba herec na javisku. V súkromí bol manželom, otcom a človekom, ktorý sa snažil žiť čo najplnohodnotnejšie. Rodina pre neho znamenala veľkú oporu. Napriek zdravotnému obmedzeniu sa venoval aj aktivitám, ktoré si vyžadovali odvahu a chuť prekračovať vlastné hranice. Svoj stav neprijímal ako dôvod na ľútosť, ale ako súčasť života.
Jeho odchod preto bolí dvojnásobne. Neodišiel len talentovaný herec, ale aj človek, ktorý mnohým ukázal, že sila sa nemeria tým, čo sa človeku stane, ale tým, ako sa po páde dokáže zdvihnúť. Jan Potměšil zostáva v pamäti divákov ako muž s nezlomnou vôľou, veľkým srdcom a príbehom, ktorý bude inšpirovať ešte dlho po jeho odchode.
