Viktor Vincze sa po dlhšom čase ozval fanúšikom na Instagrame a rozhodol sa odpovedať na otázky, ktoré ich zaujímali najviac. Okrem práce a bežného života sa veľká časť z nich týkala rodiny, otcovstva a novej etapy, ktorú spolu s Adelou prežívajú po príchode adoptovanej dcérky Lujzy. Ich rodina sa rozrástla a prirodzene sa zmenila aj každodenná dynamika doma.
Známy moderátor priznal, že s Lujzou sú stále v procese vytvárania vzťahovej väzby. Najmä na začiatku bol s dcérkou takmer neustále, no zároveň otvorene vysvetlil, že pri adopcii ide o citlivý proces, ktorý potrebuje čas, pokoj a bezpečie. Dieťa si podľa jeho slov postupne zvyká na nových rodičov a učí sa, kto je preňho tým najbližším človekom.
Práve preto sa s Adelou rozhodli, že Lujzu zatiaľ veľmi nedávajú na ruky iným ľuďom. Nejde o chladný odstup od okolia, ale o vedomé rozhodnutie rodičov, ktorí chcú, aby dievčatko nemalo zmätok v tom, kto sú jej rodičia a kde je jej bezpečné miesto. Viktor spomenul, že podobne postupovali aj pri Maxíkovi.
Zaujímavé je, že ako dobré znamenie vnímajú aj moment, keď sa objaví separačná úzkosť. Pre mnohých rodičov je plač dieťaťa pri odchode z miestnosti náročný, no v tomto prípade to podľa Viktora môže znamenať, že si Lujza vytvorila pevnejšie puto a začína ich vnímať ako svoje bezpečie.
Fanúšikov zaujímalo aj to, akým otcom by chcel Viktor byť. Odpovedal úprimne a bez snahy pôsobiť dokonale. Priznal, že by chcel menej strácať nervy a byť pokojnejší. Zároveň dodal, že sa v tom už zlepšil, no stále cíti, že má na čom pracovať. Práve táto úprimnosť zaujala mnohých rodičov, ktorí vedia, že trpezlivosť je pri deťoch každodenná skúška.
Na druhej strane si uvedomuje aj svoje silné stránky. S úsmevom opísal, že mu ide najmä organizácia a logistika. Vie zvládnuť viac vecí naraz, postarať sa o deti, nezabudnúť na dôležité detaily a ešte popritom udržať domácnosť v chode. Aj za týmto humorom však vidieť realitu rodičovstva, kde často treba fungovať rýchlo, prakticky a bez prestávky.
Prechod z jedného dieťaťa na dve opísal veľmi realisticky. Podľa neho je to návrat do obdobia náročných nocí a rán. S humorom dodal, že manželstvo sa niekedy mení na súťaž o to, kto je viac unavený, pričom v tejto disciplíne vraj doma nemá šancu vyhrať. Napriek únave však z jeho slov cítiť pokoj, vďačnosť a radosť z rodiny.
Viktor tiež naznačil, že keď je s deťmi, dokáže úplne vypnúť od okolitého sveta. Pokojne si celý deň nepozrie telefón a nevráti sa k neprijatým hovorom. To ukazuje, že rodičovstvo nevníma len ako povinnosť, ale ako prítomný čas, ktorý chce naozaj prežiť so svojimi deťmi.
Práve prirodzenosť a otvorenosť sú dôvodom, prečo ľudí život Adely a Viktora stále zaujíma. Nesnažia sa ukazovať rodinu ako dokonalý obrázok bez únavy či náročných chvíľ. Naopak, hovoria aj o tom, že rodičovstvo je krásne, ale zároveň vyčerpávajúce. A možno práve preto ich slová pôsobia tak dôveryhodne.
