Choreograf Jaro Bekr, manžel herečky Moniky Hilmerovej, sa podelil o mimoriadne osobný zážitok, ktorý sa odohral presne rok po smrti jeho milovanej mamy. Tento deň bol pre neho plný spomienok, návratov do minulosti a tichých emócií, ktoré človek prežíva najmä vtedy, keď mu niekto blízky veľmi chýba.
Jaro sa vybral na miesto, ktoré je pre neho silno späté s detstvom aj s jeho mamou. Navštívil priestor, kde vyrastala ona a kde vyrastal aj on sám. Práve tam podľa svojich slov cíti pokoj a blízkosť minulosti. Zapálil sviečku, zastavil sa v tichu a nechal prísť spomienky, ktoré sa v takýto deň vracajú ešte silnejšie.
V jednej chvíli vyslovil prosbu, ktorú by pochopil každý, kto prišiel o niekoho milovaného. Svoju zosnulú mamu poprosil o znamenie. Nie o veľký zázrak, nie o dramatickú odpoveď, ale o akýkoľvek náznak, že ho ešte nejakým spôsobom vníma. Bol to veľmi ľudský moment, plný bolesti, túžby a potreby cítiť, že puto medzi matkou a synom sa úplne nestratilo.
To, čo sa stalo krátko potom, ho však úplne zaskočilo. Približne o polhodinu neskôr odchádzal z predajne v bratislavskej Petržalke, keď mu z úplne nových okuliarov nečakane vypadlo sklíčko. Následne sa rozbilo na niekoľko kusov. Pre niekoho by to bola obyčajná nepríjemnosť, no pre Jara v kontexte toho dňa a jeho prosby išlo o moment, ktorý ho poriadne zmrazil.
Na sociálnej sieti ukázal aj fotografiu poškodeného sklíčka a priznal, že podobná náhoda sa človeku v takom okamihu ťažko vysvetľuje len rozumom. Keď niekto prežíva výročie odchodu blízkej osoby a krátko po prosbe o znamenie sa stane niečo nečakané, prirodzene to v ňom vyvolá silné emócie.
Jaro Bekr nehovoril o veľkej senzácii ani sa nesnažil nikoho presviedčať. Skôr otvoril dvere do intímneho prežívania smútku, v ktorom sa mieša spomienka, láska, bolesť aj túžba po spojení s človekom, ktorý už fyzicky nie je prítomný. Práve preto jeho príbeh zasiahol mnohých fanúšikov.
Strata mamy patrí medzi najťažšie životné skúsenosti. Aj po roku môže bolesť prísť s rovnakou silou, najmä na miestach, ktoré sú plné spoločných spomienok. Človek si vtedy všimne aj drobnosti, ktoré by inokedy prešiel bez povšimnutia. A niekedy práve taká drobnosť nadobudne úplne iný význam.
Bekrov zážitok tak nie je len o rozbitom sklíčku z okuliarov. Je o synovi, ktorý si prišiel zaspomínať na mamu, o tichom želaní dostať aspoň malý náznak a o zvláštnom okamihu, ktorý prišiel práve vtedy, keď boli emócie najsilnejšie. Či išlo o náhodu alebo znamenie, si každý môže vysvetliť po svojom. Pre Jara to však bol moment, na ktorý zrejme nikdy nezabudne.
