Medzinárodný filmový festival Art Film v Košiciach priniesol Anne Šiškovej jeden z najsilnejších okamihov jej kariéry. Uznávaná herečka si slávnostne prevzala prestížne ocenenie Hercova misia a počas výnimočného večera pri nej nechýbali ani jej dcéry Dorota a Tereza Nvotové. Rodinné stretnutie však nebolo iba o oslavách. Dorota otvorene prehovorila o maminých začiatkoch, vlastnej umeleckej ceste aj o smere, ktorým by sa podľa Šiškovej mala vydať.
Dorota neskrývala hrdosť, zároveň však priznala, že ocenenie podľa nej prišlo neskôr, než by si jej mama zaslúžila. Zdôraznila, že svoj názor nevyslovuje iba ako dcéra, ale aj ako človek, ktorý dlhé roky sleduje Šiškovej prácu. Herečka si totiž svoje miesto v umeleckom svete musela vybojovať bez zázemia známej rodiny a podľa Doroty si uznanie zaslúžila už dávno.
Práve v tomto sa ich životné príbehy výrazne líšia. Kým Anna Šišková vyrastala mimo umeleckého prostredia a o pochopenie svojich ambícií musela bojovať, jej dcéry sa od detstva pohybovali medzi hercami, hudobníkmi a tvorcami. Dorota otvorene pripustila, že vďaka rodine mala cestu k umeniu jednoduchšiu. Tvorivosť sa od nej očakávala a klavír, hudba, herectvo či písanie boli prirodzenou súčasťou jej života.
Napriek tomu sa Dorota nikdy nechcela uzavrieť iba do jednej profesie. Počas kariéry sa venovala hudbe, herectvu aj literatúre a práve táto pestrosť jej vyhovuje najviac. Anna Šišková však v dcére dlhodobo vidí predovšetkým spisovateľku alebo scenáristku. Dorota sa proti predstave, že písanie zanedbáva, ohradila – na konte má dve knihy a naďalej tvorí texty či poviedky.
Zároveň priznala, že jej energiu v posledných rokoch pohlcujú sociálne siete. Namiesto dlhších textov človek podľa nej často investuje tvorivú silu do statusov a krátkych príspevkov. Práve to môže byť jedným z dôvodov, prečo sa výraznejšie nevenuje oblasti, v ktorej jej mama vidí taký veľký potenciál.
Umelecké gény Dorota zdedila aj po svojom otcovi, legendárnom hudobníkovi a humoristovi Jarovi Filipovi. Ich spoločných spomienok však nemá veľa. Otvorene prezradila, že sa osobne stretávali iba približne rok, navyše najmä v kaviarňach. Chýbajú jej preto bežné rodinné zážitky, ku ktorým by sa mohla v myšlienkach vracať.
Festivalový večer tak nepriniesol iba oslavu úspechu Anny Šiškovej, ale aj úprimný pohľad do fungovania jednej z najznámejších slovenských umeleckých rodín. Dorota priznáva, že mala na začiatku jednoduchšie podmienky než jej mama, no vlastnú cestu si vytvorila po svojom. Otázkou zostáva, či napokon poslúchne Šiškovej radu a väčšiu časť svojej energie venuje práve písaniu.
