Stano Dančiak patril medzi hercov, ktorých si diváci pamätajú nielen pre talent, ale aj pre humor, charizmu a hlas, ktorý sa nedal pomýliť s nikým iným. Jeho meno je dodnes spojené s divadlom, filmom aj dabingom, v ktorom zanechal výraznú stopu. V auguste uplynie osem rokov od chvíle, keď Slovensko prišlo o jednu zo svojich najobľúbenejších hereckých osobností.
Jeho cesta k herectvu pritom nebola úplne priamočiara. Pôvodne vyštudoval odbor zubný laborant, no neskôr ho to pritiahlo k umeniu a prihlásil sa na Vysokú školu múzických umení. Po štúdiu sa stal súčasťou Divadla na Korze, ktoré patrilo k najvýznamnejším scénam svojej doby. Po jeho zrušení počas normalizácie pôsobil na Novej scéne a od roku 1990 bol členom Činohry Slovenského národného divadla.
Diváci si ho pamätajú z viacerých filmov a televíznych titulov, no veľkú popularitu mu priniesol aj dabing. Jeho hlas bol neodmysliteľne spojený so seriálovým Alfom, inšpektorom Derrickom aj mnohými ďalšími postavami, ktoré sprevádzali celé generácie. Málokto však vedel, že Dančiak mal blízko aj k športu. V mladosti hrával futbal, hokej, plával, venoval sa vodnému pólu a v behu na tisíc metrov dokonca dosiahol úspech na slovenskej úrovni.
Za úspešnou kariérou sa však skrývali aj veľmi náročné súkromné chvíle. V posledných rokoch života riešil problémy, ktoré by mnohých zlomili. V Marianke pri Bratislave si začal plniť sen o rodinnom dome, kde chcel prežiť pokojnejšie obdobie po aktívnej kariére. Stavba sa však postupne zmenila na ťažké bremeno a napokon sa rozhodol dom predať.
Ešte bolestivejšia bola neistota okolo bývania v Bratislave. S manželkou Darinou žil dlhé roky v byte na Medenej ulici, no nehnuteľnosť rodina nevlastnila. Po reštitúciách sa situácia skomplikovala a herec, ktorého poznalo celé Slovensko, musel riešiť, či bude mať kde dôstojne dožiť. Práve táto neistota ho veľmi trápila, hoci navonok sa nesťažoval.
K existenčným starostiam sa pridali aj vážne zdravotné problémy. Roky bojoval s cukrovkou, ktorá mu postupne spôsobila komplikácie a pripravila ho o zrak. Napriek tomu ešte istý čas hrával v divadle a texty sa učil pomocou nahrávok, ktoré mu pripravovala manželka Darina. Práve ona pri ňom stála počas najťažších chvíľ.
V závere života bol odkázaný na pomoc najbližších, no podľa spomienok nestratil humor ani vnútornú silu. Jeho príbeh tak nie je len príbehom slávneho herca, ale aj človeka, ktorý za potleskom a úsmevom niesol trápenia, o ktorých mnohí ani netušili. Stano Dančiak zostal v pamäti divákov ako umelec s veľkým srdcom, nezabudnuteľným hlasom a životom, ktorý mal krásne aj bolestivé kapitoly.
