Juraj Jakubisko patril medzi režisérov, ktorých tvorbu si diváci dokázali zapamätať po niekoľkých záberoch. Perinbaba, Tisícročná včela, Bátorička či Nejasná správa o konci sveta nie sú len filmy, ale diela s rukopisom, ktorý sa v našom priestore nedal pomýliť s nikým iným. Bol filmovým básnikom, ktorý videl svet farebnejšie, odvážnejšie a často aj magickejšie než väčšina jeho kolegov.
Jeho výnimočnosť sa mala prejavovať už od detstva. Narodil sa v Kojšove a podľa spomienok od malička kreslil, tvoril a videl realitu vlastnými očami. Neskôr vyštudoval fotografiu, no film ho priťahoval ešte silnejšie. Keď v roku 1967 natočil svoj prvý celovečerný film Kristove roky, bolo jasné, že na scénu prišiel autor, ktorý nebude kráčať vyšliapanou cestou.
Jakubiskova tvorba bola plná fantázie, symbolov a veľkolepých obrazov. Práve to ho preslávilo, no zároveň mu to prinášalo aj problémy. Výpravné filmy boli nákladné a podľa zdrojového článku sa práve pre niektoré projekty dostal do vážnych finančných ťažkostí. Roky sa mal súdiť s veriteľmi a napokon spolu s manželkou Deanou prišiel aj o rodinný dom, ktorý banka predala v dražbe.
Po jeho boku stála herečka Deana Horváthová, s ktorou sa oženil v roku 1985. Tvorili jeden z najstabilnejších párov slovenského šoubiznisu a spoločne vychovali syna Jorika. Deana bola pre režiséra oporou nielen v tvorbe, ale aj v životných chvíľach, keď za známym menom a slávou pribúdali starosti, ktoré verejnosť často nevidela.
K finančnému tlaku sa pridali aj zdravotné problémy. V roku 2012 podstúpil Juraj Jakubisko transplantáciu srdca a podľa článku sa stal jedným z najstarších pacientov s novým srdcom v Česku a na Slovensku. Aj po tomto náročnom zákroku sa snažil pokračovať v tvorbe, hoci už s určitými obmedzeniami.
Verejnosť však netušila, že v závere života zvádzal aj ďalší tichý boj. Podľa slov jeho manželky ho trápilo vážne ochorenie, ktoré mu malo sťažovať aj rozprávanie. O to bolestnejšie pôsobí, že odišiel len pár mesiacov pred uvedením pokračovania legendárnej Perinbaby, na ktorom mu veľmi záležalo.
Juraj Jakubisko tak zostáva v pamäti ako umelec, ktorý po sebe zanechal diela väčšie než obyčajný filmový úspech. Jeho život však nebol iba príbehom slávy, festivalov a potlesku. Bol aj príbehom človeka, ktorý niesol ťažké bremená, no napriek nim sa snažil tvoriť až do konca.
