Jozef „Dodo“ Dubán patril medzi hudobníkov, ktorí mali talent, cit aj rešpekt kolegov. Bol gitaristom, spevákom, skladateľom a človekom, ktorý dokázal do hudby vložiť veľa emócií. Hoci navonok pôsobil ako umelec s úspešnou cestou pred sebou, v súkromí mal podľa spomienok blízkych zvádzať ťažký vnútorný boj.
Hudba ho sprevádzala od mladosti, hoci pôvodne vyštudoval právo. Napokon však zvíťazila vášeň pre tvorbu. Už koncom osemdesiatych rokov spoluzakladal hardrockovú skupinu Money Factor v Bátorových Kosihách, kde pôsobil ako spevák, gitarista aj autor piesní. Kapela si získala pozornosť najmä albumom Svadba čertov a piesňou Vráť trochu lásky medzi nás.
Neskôr sa Dodo stal súčasťou legendárnej Tublatanky, kde pôsobil ako gitarista. Okrem koncertov a kapelovej tvorby sa venoval aj vlastným hudobným projektom a objavil sa aj v muzikáli Kráľ Dávid na Novej scéne. Patril medzi muzikantov, ktorí neboli len technicky zdatní, ale do hudby prinášali aj citlivosť a osobný odtlačok.
V jeho súkromí zohrala veľkú úlohu speváčka Eva Šomošiová. Ich vzťah pútal pozornosť okolia a podľa spomienok išlo o silné citové puto. Práve rozchod s Evou býva spätne spomínaný ako jedna z najťažších životných skúšok, ktorým musel čeliť. Blízki neskôr hovorili o tom, že samotu a zlomené srdce znášal veľmi ťažko.
Dňa 25. apríla 2003 prišla správa, ktorá šokovala fanúšikov aj hudobnú obec. Jozef „Dodo“ Dubán zomrel vo veku 38 rokov. V deň, keď mal pôvodne stáť na pódiu s Tublatankou, sa jeho život tragicky skončil. Verejnosť len ťažko prijímala, že muž, ktorý mal pred sebou ďalšiu hudobnú cestu, v sebe niesol bolesť, ktorú mnohí nevideli.
Otázka, či sa tragédii dalo zabrániť, zostáva bolestivá aj po rokoch. Na podobné veci sa spätne hľadá odpoveď veľmi ťažko. Príbeh Doda Dubána však pripomína, že psychické trápenie nemusí byť navonok viditeľné a že aj človek, ktorý pôsobí úspešne či tvorivo, môže vo vnútri prežívať hlbokú krízu.
Dodo Dubán zostal v pamäti fanúšikov najmä cez hudbu, ktorú po sebe zanechal. Jeho príbeh je však aj tichou výzvou, aby sa o psychickom zdraví hovorilo citlivejšie a bez hanby. Pretože niekedy môže byť najdôležitejšie všimnúť si človeka ešte skôr, než sa jeho bolesť stane neúnosnou.
