Alžbeta „Betka“ Ferencová, známa aj ako Zea, má za sebou rok plný protikladov. Na jednej strane zbierala ovocie intenzívneho obdobia v roku 2024, na druhej čelila zdravotným výzvam, ktoré ju prinútili spomaliť. Na prelome roka volí namiesto bujarých osláv tichšie tempo – prechádzku, dobré jedlo, hudbu a pokojné uzatváranie kapitoly, ktoré jej podľa vlastných slov prospieva.
V pracovnej bilancii 2025 nechýbajú výrazné míľniky. Ferencová dobiehala úspechy z nakrúcania seriálu Polícia Hvar, svojho prvého celovečerného filmu Pod parou a skúšobného procesu v Národnom divadle v Prahe. Popri tom veľa koncertovala a po piatich rokoch sa rozhodla pre zásadný krok – nový štúdiový album, ktorý plánuje vydať na jar.
Novinka vznikala v nečakaných súvislostiach. Pôvodne zamýšľané spojenia s vyťaženými spolupracovníkmi sa nepodarilo zladiť, a tak sa Betka vedome vzdala predstavy „dokonalého“ konceptu. Výsledkom je eklektická kolekcia piesní, ktorá podľa nej môže byť pre poslucháčov osviežujúca práve svojou nesúrodosťou a autentickosťou.
Žánrovo zostáva verná duši, R’n’B a popu, no prvýkrát pridáva aj afrobeats, ktorý v nej „dlho driemal“. V trackliste figuruje aj výraznejšie feministicky ladená skladba – energický manifest radosti z vlastnej ženskosti, určený na spievanie i tanečný pohyb. Ferencová verí, že tento mix prenesie na pódium hravosť aj sebavedomie.
Silnú oporu nachádza v partnerovi, producentovi a raperovi Pauliem Garandovi. Hoci sa na albume tvorivo nepodieľa, ich debaty o práci sú podľa nej vecné a prínosné. Dôvera a podobný vkus pomáhajú tomu, aby si navzájom vedeli úprimne povedať svoj názor – od podpory až po kritiku, keď je potrebná.
Napriek tvorivej energii prišli zdravotné limity. Vysoké tempo, časté cestovanie a stres sa podpísali pod bolesti chrbtice a problémy s platničkou. Ferencová priznáva, že funguje, no často v bolesti. Práve preto musel ísť bokom tanec, ktorý je inak jej prirodzenou terapiou i zdrojom radosti.
K tancu sa však viaže aj iná rovina jej práce – komunitné hodiny pre ženy. Nejde o akademickú pedagogiku, skôr o pocitový priestor, kde si účastníčky vypnú hlavu a vrátia telu ľahkosť. Celé to odštartoval jednoduchý odkaz na sociálnych sieťach a spontánny záujem. „Tanec ma už viackrát zachránil,“ odkazuje Betka k téme zvládania tlaku a perfekcionistických očakávaní.
Na sebadôvere jej pridali aj kľúčové projekty posledných rokov – seriál Iveta a debutový album Burning Light. Ferencová otvorene hovorí o tom, že tlak na herečky býva väčší než na ich mužských kolegov, no práve v situáciách, keď sa cíti slabšia, sa snaží znovu nájsť vnútorný oheň. V tom podľa nej tkvie výnimočná ženská sila.
Hoci kariérne smeruje vpred a Praha je jej druhým domovom, stále si stráži hranice medzi výkonom a regeneráciou. Záver roka si vedome nastavuje bez pretlaku a hluku: viac ticha, viac vnútorného pokoja, viac hudby, ktorá ju nesie aj vtedy, keď telo potrebuje oddych.
Rok 2025 tak pre Betku Ferencovú znamenal zároveň úrodu aj skúšku. Na jar dorazí nový album s jasným odtlačkom jej hlasu a nálad, pričom afrobeats otvára ďalšiu paletu farieb v jej tvorbe. Popri tom zostáva prioritou zdravie, návrat k pohybu a rozvážne tempo, ktoré jej umožní udržať si na scéne dravosť aj radosť.
