Marián Zednikovič patril medzi hercov, ktorí nepotrebovali veľké gestá, aby si získali ľudí. Diváci ho milovali pre prirodzený humor, ľudskosť a schopnosť vniesť do každej postavy kus vlastnej citlivosti. Hoci na javisku a pred kamerou dokázal rozdávať smiech, v súkromí bol skôr tichým, skromným a hlboko rodinným človekom.
Jeho život bol úzko spätý s divadlom, filmom aj televíziou, no najväčšiu hodnotu preňho mala rodina. S prvou manželkou Ľubou, ktorá bola jeho študentskou láskou, prežil dlhé roky a spolu vychovali dvoch synov, Tomáša a Lukáša. Po približne štvrťstoročí sa ich cesty rozišli, no Marián nezostal bez lásky. Neskôr sa jeho manželkou stala Janka, ktorá pri ňom stála aj v najťažších chvíľach.
Jedna túžba ho však sprevádzala takmer celý dospelý život. Veľmi si želal dcérku. Deti miloval, vedel sa im venovať s nehou aj hravosťou a podľa spomienok blízkych bol pri nich šťastný. Hoci svojich synov zbožňoval, predstava malého dievčatka, ktoré by držal za ruku, mu zostala v srdci ako nesplnený sen.
Túto túžbu si nahrádzal aspoň po svojom. Rád trávil čas s deťmi priateľov a kolegov, zabával ich, strážil a dokázal okolo seba vytvoriť atmosféru bezpečia a radosti. Nebolo vraj výnimočné, keď jeho manželka našla doma viac detí, než čakala, a uprostred nich spokojného Mariána, ktorý si ich spoločnosť úprimne užíval.
Za jeho úsmevom sa však v posledných rokoch skrýval náročný boj. V roku 2005 si počas dovolenky všimol zdravotný problém, ktorý najskôr nepovažoval za vážny. Vyšetrenia však neskôr priniesli krutú diagnózu. Marián sa liečil, dúfal a snažil sa držať života, ktorý miloval — pokojného, rodinného a obyčajného.
Počas choroby bola pri ňom jeho manželka Janka, ktorá mu bola veľkou oporou až do posledných dní. Marián Zednikovič odišiel v máji 2007 vo veku 55 rokov, no v pamäti divákov zostal ako herec s veľkým srdcom. Jeho príbeh je spomienkou na človeka, ktorý rozdával radosť, no sám si niesol aj tiché túžby a bolesti, o ktorých verejnosť dlho netušila.
