Dušan Gabáni patrí medzi mená, ktoré sú pevne spojené so slovenskou športovou žurnalistikou. Pri mikrofóne strávil neuveriteľných 53 rokov a za ten čas odkomentoval množstvo olympiád, svetových šampionátov aj veľkých športových momentov.
K televízii mal pritom vzťah už od detstva. Sám spomína, že ju sledoval od jej začiatkov v roku 1956 a už ako malý chlapec tušil, že by sa k nej raz chcel dostať. Napokon sa mu to podarilo a stal sa prvým absolventom Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorý zamieril do Mlynskej doliny.
Dnes sa na svoju kariéru pozerá s nadhľadom a hovorí, že celý život robil to, čo si želal. Pri príležitosti výročia rozhlasu a televízie pripomenul aj obdobie, keď slovenské vysielanie patrilo medzi priekopníkov a inšpirovali sa ním aj ľudia zo zahraničia.
Gabáni však neostal len pri spomienkach. Bez servítky sa vyjadril aj k dnešnej generácii športových komentátorov. Podľa neho je ich na obrazovkách priveľa a niektorí si vraj pletú televíziu s rozhlasom. Pripomenul, že v televízii divák obraz vidí, preto netreba opisovať úplne všetko.
Najviac mu prekáža, keď sa pozornosť presúva zo športovca na samotného komentátora. Podľa neho má byť v centre vždy šport, výkon a človek na ihrisku či ľade. Komentátor má diváka sprevádzať, nie prekrývať samotný príbeh zápasu.
Počas kariéry stretol množstvo veľkých osobností. Rozprával sa s Ivanom Lendlom, Martinou Hingisovou aj ďalšími športovými hviezdami, no najľudskejší dojem v ňom zanechal Peter Bondra. Práve pri ňom cítil príjemnú blízkosť a rozhovor, ktorý mal prirodzenú hĺbku.
Najsilnejšia časť rozhovoru však prišla pri téme zdravia. Gabáni pred dvoma rokmi prekonal náhlu zástavu srdca a istý čas bol v kritickom stave. Dnes o týchto momentoch dokáže hovoriť otvorene, no je jasné, že išlo o skúsenosť, ktorá človeku zmení pohľad na život aj na všetko, čo dovtedy považoval za samozrejmé.
